Polievka, po taliansky „zuppa“, je základom každého plnohodnotného obedového menu, v ktorom zastupuje veľmi dôležitú úlohu – má pripraviť žalúdok na konzumáciu hlavného jedla. Aj keď je na Slovensku polievka samozrejmosťou a zaužívanou tradíciou, Taliani ju konzumujú len pri špeciálnych, častokrát výnimočných príležitostiach, napríklad počas chladnejších dní, aby sa zahriali, či počas liečby sezónnych ochorení, alebo na svadbách, rodinných oslavách a spoločenských udalostiach. Ideálna talianska polievka je hustejšej konzistencie, na akú sme zvyknutí u nás na Slovensku, podáva sa predovšetkým s pečenou bruschettou alebo čerstvým domácim pečivom. Neodmysliteľnou súčasťou pravej talianskej polievky sú samozrejme cestoviny v podobe rôznych slížov, rezancov, krúpov, niťoviek, mušličiek a ušiek.
Stracciatella
Stracciatella je veľmi ľahká mliečna krémová polievka, s malými kúskami tmavej čokolády a syrom Parmigiano, ktorá je rôsolovitej až želatínovej konzistencie. Základnou surovinou pri príprave talianskej Stracciatella je vajce, ktoré sa vymieša s horúcim slepačím vývarom, čím vytvorí akýsi strakatý, rozstrapkaný vzhľad, podľa ktorého dostala príznačný názov „Stracciatella“. Podáva sa s chrumkavým pečivom, bruschettou, ale aj rúrkovitými krátkymi cestovinami.
Ribollita
„Minestra di pane a ribolita“ je toskánska chlebová polievka, ktorá je typickou talianskou polievkou, vhodnou do chladnejší dní či chrípkových období. Napokon slovo „ribollita“ znamená doslova „opätovne vyliečené“. Ribollita bola v minulosti polievkou chudobných roľníkov, ktorí aby čo najviac ušetrili, využili všetko čo mali momentálne poruke, a to najmä prebytočné strukoviny, chlieb, slepačí alebo zeleninový vývar, čiže ingrediencie, tvoriace základ tejto toskánskej pochúťky. Hlavnou prísadou je samozrejme starý nakrájaný chlieb, ktorý sa v polievke nechá pomaly rozvariť. Svojou konzistenciou verne pripomína náš guľáš.
Acquacotta maremmana
Acquacotta je názov polievky, ktorý v taliančine doslova znamená „varená voda“. Patrí medzi klasické polievky pochádzajúce z toskánskej oblasti Maremmana. Podáva sa zvyčajne ako hlavné jedlo s chrumkavou bruschettou, ochutenou s čerstvým cesnakom a olivovým olejom. Acquacotta bola pôvodne jedlom chudobných sedliakov, pastierov a roľníkov, ktorý vyžadovali teplé, ale lacné a jednoduché jedlo, ktoré by mohli zajedať s bežne dostupným lacným pečivom. V súčasnoti jestvuje v rôznych variáciách, ktoré sa líšia v závislosti od rozmanitých regiónov Talianska.
Minestrone
Snáď najznámejšia a najobľúbenejšia talianska polievka Minestrone je varená z čerstvej zeleniny a bravčového alebo hovädzieho mäsa. Súčasťou polievky sú aj drobné cestoviny, ale používa sa aj tvrdá guľatozrnná ryža Arborio. Hovorí sa, že s rímskym národom rástla aj Minestrone – kedysi bola skromná, pozostávala najmä s cibuľe, kapusty, uhorky, cukety a inej bežne dostupnej zeleniny, neskôr, ako sa rímska ríša rozrástla, pribudlo aj mäso a cestoviny, a tak niet pochýb o tom, že aj Minestrone má rustikálne, vidiecke korene.
Cacciucco alla Livornese
Cacciucco je v podstate výdatný rybí guľáš, pochádzajúci z oblasti južného pobrežia Talianska. V minulosti bol tradičným jedlom chudobných rybárov. Hlavnými prísadami polievky Cacciucco boli ryby, chobotnice, sépie a mušle, z ktorých sa najskôr vyvaril silný rybací vývar, do ktorého sa neskôr pridávala čerstvá zelenina a namáčal prebytočný opečený chlieb alebo bylinkovo-cesnakové bruschetty.
